Letecký snímok letiska Sliač

Letisko Sliač

2. letka je dislokovaná na medzinárodnom letisku Sliač so zmiešanou vojenskou a civilnou prevádzkou, ktoré je známe aj pod historickým názvom z druhej svetovej vojny, „Tri Duby“. Nachádza sa na území Stredného Slovenska, priamo v strede medzi mestami Zvolen a Banská Bystrica.

História

Prvé záznamy o pristátí vojenských lietadiel v priestoroch letiska Tri Duby sa datujú na 15. 7. 1935. V máji 1936 sa na letisku Tri Duby vytvorila letecká škola a 1. septembra 1937 sa do priestoru letiska nasťahovala Letecká posádka. O rok neskôr sa začala výstavba kasární pre letcov.

La-5 na letisku Tri Duby

Významnú úlohu v histórii tunajšieho letectva zohrala už spomínaná letecká – vtedy pilotná škola, ktorú riadil Československý aeroklub pre stredné Slovensko, so sídlom vo Zvolene. V apríli 1936 dostal z národnej leteckej zbierky 3 školské lietadlá, čo bolo podnetom na vybudovanie prvého vlastného hangáru. V týchto rokoch tu predvádzali svoje akrobatické zručnosti aj najlepší československí piloti týchto čias, major Ambruš a poľný pilot, poručík Trnka. Ešte pred vypuknutím povstania sa v uzavretých hangároch opravovali vyradené stroje a pripravovali sa na bojové použitie.

Od začiatku SNP na letisku pôsobila kombinovaná letka. Veliteľom letiska Tri Duby bol kpt. Belo Kubica a veliteľom kombinovanej letky npor. Mikuláš Šinglovič. Letisko bolo niekoľkokrát bombardované, z toho dvakrát s ťažkými dôsledkami. Letisko na Sliači sa stalo pojmom najmä počas 2. svetovej vojny, a to aj vďaka vkladu letcov a letectva do povstaleckej histórie. Po oslobodení dňa 21. marca 1945 sa činnosť letiska obnovila a oficiálny názov letiska sa z pôvodného "Tri duby" zmenil na "Letisko SNP Sliač".

MiG-15 na letisku Tri Duby

Po skončení 2. svetovej vojny sa Československo, dostalo do vplyvu Sovietskeho zväzu. Letectvo prešlo na sovietsku výzbroj a len čiastočne sa zachoval vlastný letecký priemysel. V roku 1968 zabrala Letisko SNP Sliač so všetkými priľahlými priestormi Sovietska armáda, s výnimkou civilného sektora, ktorý zostal pod správou Československých aerolínií.

V roku 1989, po tzv. nežnej revolúcii, museli sovietske vojská na základe medzinárodnej dohody v priebehu jedného roka opustiť aj letisko Sliač a jeho priestory. Po odchode sovietskych vojsk sa letisko vrátilo vojenskému letectvu bývalej Československej federatívnej republiky, a po rozdelení ČSFR na letisku ostali zložky letectva Slovenskej republiky. V súčasnosti na letisku pôsobí Zmiešané letecké krídlo Otta Smika, so svojou Bojovou (1. letka) a Výcvikovou letkou (2. letka).

Rekonštrukcia letiska

Od 6. mája 2009 prebiehala na letisku rekonštrukcia a predĺženie vzletovej a pristávacej dráhy, ktorá zabraňovala akýmkoľvek príletom a odletom vojenských aj civilných lietadiel. 2. letka počas tejto výluky pôsobila z letiska Malacky-Kuchyňa. Koncom mája 2010 boli rekonštrukčné a stavebné práce na vzletovej a pristávacej dráhe ukončené. Sťahovanie sa začalo preletom lietadiel L-39 z Kuchyne 15. júla 2010. Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol por. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbol svetlej budúcnosti… :-D Letisko bolo oficiálne odovzdané do používania Ozbrojeným silám SR 25. 5. 2010. Civilné lietadlá začali na letisku pristávať až 16. 6. 2011.

Údaje letiska

Zemepisné súradnice ARP a poloha na AD 483817N 0190803E
Nadmorská výška/Vzťažná teplota 1 044 ft (318 m)/ 26,8 ˚C (JUL)
Magnetická deklinácia/Ročná zmena 4°E (2010)/+6' E
Povolený druh prevádzky IFR/VFR, deň/noc
Dráha 18/36
Rozmer dráhy 2 400×57 m
Zemepisný a magnetický smer dráhy 18 181,94˚ GEO, 178,02˚ MAG
Zemepisný a magnetický smer dráhy 36 001,94˚ GEO, 358,02˚ MAG
Komunikačné zariadenia:
Sliač Veža 122,900 MHz
Sliač Radar 119,150 MHz
Rádionavigačné zariadenia:
VOR SLC 114,000 MHz
ILS 36 108,700 MHz
NDB FS 412 kHz
LOCAL F 295 kHz

Schéma letiska